Jazyk ako nástroj exaktného myslenia vo vede

0566490 - FLÚ 2023 RIV SK slo J - Článek v odborném periodiku
Kvasz, Ladislav
Jazyk ako nástroj exaktného myslenia vo vede.
[Language as a Tool of Exact Thinking in the Sciences.]
Filozofia. Roč. 77, č. 10 (2022), s. 770-790. ISSN 0046-385X
Grant ostatní: AV ČR(CZ) AP1602
Program: Akademická prémie - Praemium Academiae
Institucionální podpora: RVO:67985955
Klíčová slova: epistemic contact * pictorial form * language game * idealization
Obor OECD: Philosophy, History and Philosophy of science and technology
Impakt faktor: 0.3, rok: 2022
Způsob publikování: Open access
https://doi.org/10.31577/filozofia.2022.77.10.3

V bežnej skúsenosti vychádzame z viac-menej subjektívneho zmyslového vnímania, zatiaľ čo vedecké poznanie je založené na objektívnych dátach. V príspevku sa pokúsime analyzovať zmeny, ktoré nastali v prirodzenom jazyku, aby sa mohol stať účinným nástrojom uvažovania v exaktných vedách. V prvej časti príspevku budeme vychádzať z predpokladu realizmu a epistemickej prístupnosti poznávanej reality (t. j. predpokladu, že existuje od nás nezávislá realita, ku ktorej máme epistemický prístup). V druhej časti príspevku sa pokúsime opísať zmeny, ktoré umožnili stabilizáciu epistemického kontaktu s realitou. Ukážeme, že pojem formy zobrazenia, ktorý zaviedol Ludwig Wittgenstein v Traktáte, je schopný opísať stabilizáciu epistemického kontaktu. V tretej časti opíšeme inštrumentálne rozšírenie epistemického kontaktu tak, aby bolo možné poznávať javy, predmety a vzťahy, ktoré sú zmyslovému vnímaniu neprístupné. Na analýzu takýchto inštrumentálnych rozšírení použijeme Wittgensteinov pojem jazykovej hry. Napokon vo štvrtej časti ponúkneme opis idealizácie, ktorej výsledkom sú kvantitatívne údaje, ktoré tvoria základ vedeckej reprezentácie skutočnosti. Hoci viaceré z týchto transformácií (azda s výnimkou výkladu idealizácie) už boli v literatúre opísané, prínos nášho príspevku nevidíme ani tak v jednotlivých detailoch, ako v ich integrácii do teórie, ktorá umožňuje prepojiť naše každodenné chápanie reality (označované aj ako žitý svet alebo zjavný obraz) s jej vedeckou reprezentáciou.

In ordinary experience, we base knowledge on more or less subjective sensory perception, whereas scientific knowledge is based on objective data. In this paper we try to analyze the changes that have taken place in ordinary language so that it could become an effective tool for reasoning in the exact sciences. We will start, in the first part of the paper, from the assumption of realism and epistemic accessibility of reality (i.e. the assumption that there is a reality independent of us to which we have epistemic access). In the second part of the paper, we will try to describe the changes that have made possible the stabilization of the epistemic contact with reality. We will show that the notion of the pictorial form, introduced by Wittgenstein in the Tractatus, is capable of describing the stabilization of the epistemic contact. In the third part, we will describe the instrumental extension of the epistemic contact so that we can reach phenomena, objects and relations that are inaccessible to sense perception. We will use Wittgensteinʼs notion of a language game to analyze such instrumental extensions. Finally, in the fourth part, we offer an account of idealization, which results in quantitative data that form the basis of the scientific description of reality. Although several of these transformations (with the possible exception of the interpretation of idealization) have already been described in the literature, we see the contribution of our paper not so much in the individual details as in integrating them into a theory that makes it possible to link our everyday understanding of reality (also referred to as the life-world or the manifest image) with its scientific representation.
Trvalý link: https://hdl.handle.net/11104/0338146