Sféra jinosti ako environmentálny determinant. Dôsledky teórie sídelných areálov na interpretáciu vzťahu osídlenia a prírodného prostredia

0557308 - ARÚ 2023 RIV CZ slo A - Abstrakt
Demján, Peter
Sféra jinosti ako environmentálny determinant. Dôsledky teórie sídelných areálov na interpretáciu vzťahu osídlenia a prírodného prostredia.
[The sphere of otherness as an environmental determinant. Consequences of the theory of settlement areas on the interpretation of the relationship between settlement and the natural environment.]
PPA XX|21. In memoriam Evžen Neustupný. 25.-27. 10. 2021 Bořetice. Abstract book. Brno: Masarykova univerzita, 2021. s. 9.
[Počítačová podpora v archeologii /20./. 25.10.2021-27.10.2021, Bořetice]
Grant CEP: GA MŠMT EF16_019/0000728
Výzkumná infrastruktura: AIS CR II - 90134
Institucionální podpora: RVO:67985912
Klíčová slova: spatial archaeology * settlement * predictive modelling * environment
Obor OECD: Archaeology
https://archeo-muzeo.phil.muni.cz/media/3354344/abstract_book_program_ii.pdf

Zatiaľ čo v širšie citovanej teórii komunitných (resp. sídelných) areálov Evžen Neustupný formálne definoval krajinu ako kontinuum areálov aktivít využívaných pravekou komunitou na rôzne účely, v jej neskoršom rozšírení o koncept 'sféry jinosti' sa zaoberá vzťahom tejto komunity k iným komunitám, ktorých suma predstavuje pravekú spoločnosť. Archeologicky často neviditeľné, avšak z podstaty ľudskej existencie nevyhnutné štruktúry teda musíme hľadať nie len v rámci sídelného areálu, tvoreného artefaktmi rezidenčnej, funerálnej a inej povahy, ale aj na regionálnej úrovni medzi týmito areálmi. Podobnými úvahami sa zaoberal tiež David Clarke, keď postuloval 'geografickú paradigmu', podľa ktorej by malo byť možné postulovať 'idealizovaný systém lokalít' na základe dostupnej fragmentárnej evidencie o susediacich archeologických náleziskách. Ak tieto teoretické úvahy prevedieme do formálnych matematických modelov, dospejeme k pomerne prekvapivému záveru, že takto definovaný 'idealizovaný systém' za prvé v mnohých prípadoch silno koreluje s reálnymi pozorovaniami sídelného správania pravekých populácií a za druhé, že nami pozorované vzťahy k environmentálnym parametrom ako napr. priemerná nadmorská výška či teplota, sú ovplyvnené práve existenciou tohoto systému oveľa viac, než vonkajšími faktormi ako napr. klimatické zmeny či sociálne a kultúrne tlaky. V tomto príspevku demonštrujeme tieto pozorovania na základe dát z Archeologickej mapy ČR a budeme sa zaoberať ich implikáciami pre priestorové modelovanie pravekého osídlenia.

While in the broader quoted theory of community (or settlement) areas Evžen Neustupný formally defined the landscape as a continuum of areas of activities used by prehistoric communities for various purposes, in its later extension to the concept of 'sphere of otherness' it deals with the relationship of this community to other communities, the sum of which represents a prehistoric society. Archaeologically often invisible, but from the nature of human existence necessary structures, we must therefore look not only within the residential area, formed by artefacts of residential, funeral and other nature, but also at the regional level between these areas. David Clarke also addressed similar considerations when he postulated a 'geographical paradigm' according to which it should be possible to postulate an 'idealized system of sites' on the basis of available fragmentary evidence of neighboring archaeological sites. If we translate these theoretical considerations into formal mathematical models, we come to the rather surprising conclusion that the 'idealized system' thus defined firstly correlates strongly in many cases with real observations of settlement behavior of prehistoric populations and secondly that our observed relationships to environmental parameters such as e.g. average altitude or temperature, are influenced by the existence of this system much more than external factors such as e.g. climate changes or social and cultural pressures. In this paper, we demonstrate these observations based on data from the Archaeological Map of the Czech Republic and we will deal with their implications for spatial modeling of prehistoric settlement.
Trvalý link: http://hdl.handle.net/11104/0331338