Princíp domácnosti a námedzná práca: O ekonomickej integrácii Calónov v Brazílii a o možnostiach komparatívnej analýzy

0535828 - EÚ 2021 cze A - Abstrakt
Fotta, Martin
Princíp domácnosti a námedzná práca: O ekonomickej integrácii Calónov v Brazílii a o možnostiach komparatívnej analýzy.
[Household as principle and waged labour: About economic integration of Calon in Brazil and the possibility for comparative analysis.]
[Ladislav Holy Lecture. 25.01.2020, Praha]
Institucionální podpora: RVO:68378076
Klíčová slova: Romanies (Gypsies) * Karl Polanyi * economic embeddedness * economic integration * household
Obor OECD: Antropology, ethnology
https://www.youtube.com/watch?v=u6OdZTwIZPg&ab_channel=CASACzechAssociationforSocialAnthropology

Môj príspevok vychádza z môjho doterajšieho etnografického výskumu v Bahii, na severovýchode Brazílie. Na jeho základe načrtnem jeden z možných komparatívnych modelov, na základe ktorého je možné analyzovať spôsoby, ktorými sa mnohé rómske komunity na oboch stranách Atlantiku ekonomicky začleňujú do spoločnosti. Moju argumentáciu rozviniem nasledovne: 1) v Bahii prislušníci a príslušníčky rómskej komunity Calónov trvajú na tom, že „(praví) Cigáni (Ciganos) nepracujú (trabalhar)“. Kultúrne hodnotnejšou je autonómna forma zárobku a to najmä obchodovanie a požičiavanie peňazí. 2) Práca (trabalho) je v Bahii – formovanej v minulosti otroctvom a marginálnym postavením v globálnom systéme – často považovaná za niečo, čo potenciálne degraduje a vedie ku neslobode (cativeiro). 3) Odmietanie práce Calónmi nie je však iba ideologickou inverziou hegemónneho ne-rómskeho sveta práce, ale poukazuje aj na hodnoty, ktoré sa Calóni snažia zachovavávať pri svojom začleňovaní sa do spoločnosti. Tieto hodnoty sú hodnotami, ktoré charakterizujú householding (princíp domácnosti, samozásobiteľstvo, gazdovanie), jeden zo štyroch všeobecných princípov ekonomického správania, ktoré Karl Polanyi definoval vo Veľkej Transformácii (1944). Kedže toto ‘samozásobiteľstvo‘ je integrované a operuje v prostredí, v ktorom dominuje trh, tak nemôže byť sebestačné, ani plne inštitucionalizované.

My contribution is based on my ethnographic research to date in Bahia, northeastern Brazil. Based on it, I will outline one of the possible comparative models, on the basis of which it is possible to analyze the ways in which many Roma communities on both sides of the Atlantic are economically integrated into society. I will develop my argument as follows: 1) in Bahia, members of the Roma community of Calón insist that "(true) Gypsies (Ciganos) do not work (trabalhar)". The autonomous form of earning money is more culturally valuable, especially the trading and moneylendin. 2) Work (trabalho) is often considered in Bahia - shaped in the past by slavery and a marginal position in the global system - as something that potentially degrades and leads to freedom (cativeiro). 3) However, Calón's rejection of work is not only an ideological inversion of the hegemonic non-Roma world of work, but also points to the values ​​that Calóns strive to uphold in their integration into society. These values ​​are the values ​​that characterize householding (the principle of household, autarky, farming), one of the four general principles of economic behavior that Karl Polanyi defined in the Great Transformation (1944). As this ‘autarky’ is integrated and operates in a market-dominated environment, it cannot be self-sufficient or fully institutionalized.
Trvalý link: http://hdl.handle.net/11104/0314497