Literárne pole a literatúra v ranom povojnovom období na Táiwāne (1945–1949)

0421857 - OÚ 2014 CZ slo D - Thesis
Dluhošová, Táňa
Literárne pole a literatúra v ranom povojnovom období na Táiwāne (1945–1949).
[Literary Field and Literature in Early Post–war Period Táiwān (1945–1949).]
Ústav Dálného východu, FF UK. Defended: Praha. 25. 6. 2013
Keywords : literary field * early post-war period Táiwān * quantitative analysis * literary style
Subject RIV: AJ - Letters, Mass-media, Audiovision

Cieľom predkladanej práce je analýza literárneho poľa a literatúry v rane povojnovom období (1945-1949). Toto obdobie, kedy sa Táiwān po 50. rokoch japonskej kolonizácie vrátil pod správu Číny, je pre dejiny tohto územia dôležité. V tomto období nielen vznikli opatrenia smerujúce k sinizácii táiwānskej spoločnosti, ale tiež sa začína artikulovať táiwānská kultúrna špecifičnosť, ktorá sa vymedzuje vočí čínskej kultúre a ktorá bola znovu objavená v 80. rokoch 20. storočia v rámci hnutia za táiwānizáciu (běntŭhuà). Predkladaná práca vychádza z koncepcie literárneho poľa od francúzskeho sociológa Pierra Bourdieu (Kapitola 1). Literárne pole je štruktúra vzťahov či¬ni¬teľov, ktorí aku¬mu¬lo¬va-ním symbolického kapitálu usilujú o získanie do¬mi¬nantnej pozície. Symbolický kapitál v Bour¬-dieuho chápaní je umelecká či akademická prestíž, ale na Táiwāne sa jednalo o skôr o kom¬-bináciu prestíže a politického vplyvu. Získaním dominantnej pozície činitelia zís¬ka¬va-jú možnosti definovať, čo je Táiwān (pre¬dov¬šetkým vo vzťahu k Číne), aká je jeho kultúra a li-teratúra. Druhá kapitola predstaví historické pozadie povojnového obdobia. Zameriava sa na proces ekonomickej a politickej integrácie ostrova a na popis Incidentu 2.28 (1947), ktorý je v práci chápaný ako predel skúmaného obdobia. Tretia kapitola predstavuje kultúrnu scénu ako z geografického pohľadu, tak z pohľadu rôznych aktivít (knižná produkcia, salóny, spolky a divadelné predstavenia). Analytická časť práce je rozdelená do dvoch kapitol. Prvá z nich (Kapitola 4) s názvom „Čítanie z diaľky“ sleduje výsledky kvantitatívnej analýzy dobových periodík, pomocou ktorej odhaľuje pozície na literárnom poli. Zároveň prestavuje prepojenie pozície a dispozície činiteľov (habitus). Zamyslí sa nad tým, aké dispozície činitelia s najvyššou frekvenciou publikácie zdie¬ľali, čím odpovie na otázku, z čoho pozostávala prestíž (symbolický kapitál) a či rane povojnové literárne pole bolo autonómne, ako predpokladá teória Bourdieuho. Jedná sa o najširšie pojatú analýzu rane povojnovej literárnej scény. Piata kapitola s náz¬vom „Čítanie z blízka“ na základe analýzy literárnych diel predstaví literárny štýl vybraných periodík. Literárnym štýlom sa v súlade s konceciou literárneho historika modernej čínskej literatúry, Michela Hoackxa, myslí konglomerát jazyka, obsahu, formy a habitu. Táto časť v sérií prípadových štúdií nielen že ukáže ako bola táiwānská literatúra a kultúra definovaná v literárnych diškusiách niektorých periodík (t.j. rozdielnych pozícií v poli), ale doplní tieto definície o analýzu literárnych diel, ktoré tieto definície mali napĺňať. Niektoré z týchto diel zatiaľ neboli v sekundárnej literatúre diskutované. Tento komplementárny prístup na jednej strane poskytuje pohľad na dynamiku a me-chanizmy štruktúry literárneho poľa a zároveň sa detailne venuje analýze publikovaných diel zohľadňujúc jednotlivé pozície. Takýto paralelný prístup kombinujúci kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu predstavuje v štúdiu rane povojnovej literárnej scény novú metódou a dopĺňa predchádzajúce práce.

The aim of this thesis is to analyze the literature and literary field of early post-war Táiwān (1945-49). This period, when Táiwān was politically reintegrated into China after 50 years as a Japanese colony, exerted a crucial influence on later historical events and developments. Du-ring these years, measures for the sinicization of Táiwānese society were implemented, but intellectuals also articulated views of distinctively Táiwānese as opposed to Mainland Chinese cul¬tural features that were revivified by proponents of the Táiwānization (běntŭhuà) mo¬ve-ment in the 1980s. As laid out in chapter 1, the methodology of the thesis is based on the theory of the literary field formulated by the French sociologist Pierre Bourdieu. The literary scene is understood as a structure created by relationships between various agents who aim to attain the dominant position in the field by accumulating the largest amount of symbolic capital. This is defined as pres¬tige by Bourdieu but should be understood as a combination of prestige and political clout in the Táiwānese context, as this dissertation will argue. To occupy the do¬mi-nant position ena¬bles agents to define Táiwānese identity, culture, and literature (especially vis-à-vis China). Chap¬ter 2 introduces the historical background of the postwar period with a particular em¬pha¬sis on processes of political and economic integration of Táiwān and the 2.28 Incident as a wa¬ter¬shed in the postwar period. Chap¬ter 3 provides an overview of the cultural scene. It looks at the geographic dis¬tr¬i-bu¬tion of lite¬rary activities across Táiwān, describes the literary production, and sketches out the ac¬ti¬vi¬ties of literary groups and salons as well as drama societies and theatres. The analytical part of the thesis is divided into two chapters. Chapter 4, “Distant Reading”, proceeds from a quantitative analysis of post-war periodicals. This analysis helps to situate agents within the literary field. The chapter introduces the position of selected agents and describes the interdependency between their position and disposition (habitus). It also scrutinizes which dispositions are shared among the most frequent publishing agents. The chapter thus sheds light on the question of what constituted symbolic capital and whether the literary field in the early post-war period was autonomous, as would be suggested by Bourdieu’s theory about the independence of the literary field from external influences. Chapter 5, “Close Reading”, presents an analysis of literary writings and articles about Táiwān culture and literature in order to outline the literary style of selected periodicals. In accordance with the definition of the historian of modern Chinese literature, Michel Hockx, literary style is understood as a conglomerate of language, content and form, and habitus. In a series of case studies, this chapter shows how Táiwān literature was defined on the level of argumentative discourse in certain periodicals (and at different positions in the field). It also illustrates how ideas about Táiwān literature found expression in literary writings published in these periodicals. Some of the writings under discussion have not previously attracted scholarly attention. The perspective chosen in this dissertation is thus a complementary one which, on the one hand, reveals the dynamics and mechanisms of substantial areas of the literary field while, on the other, presenting a detailed analysis of literary writings that accounts for the respective positions in the field as a whole. This two-pronged approach which combines quantitative and qualitative investigations of early post-war Táiwān literature represents a new methodological perspective on supplements, literary production and the literary field in general.
Permanent Link: http://hdl.handle.net/11104/0229097